Denno denne robíme veľké množstvo rozhodnutí, za jediným účelom.

 

Chceme sa mať lepšie.

Kvalita života a zdravia závisí

na každej jednej bunke

Pri pokojnom nádychu a výdychu sa v pľúcach vymení asi 0,5l kyslíka. Vzduch obsahuje približne 21% kyslíka a v mestách je kyslíka ešte menej. Neuvedomujeme si však, že kyslík ktorý vdýchneme sa ešte nemusí dostať do každej jednej bunky. Príčin môže byť niekoľko: stres, ochorenia či zranenia pľúc, znížený obsah hemoglobínu v krvi či poškodenie centrálneho nervového systému. Medzi vonkajšie príčiny patria prostredie so zníženou koncentráciou kyslíka (mestské prostredie, smog či vysoká nadmorská výška), životný štýl, či nesprávna životospráva.

Ani o tom neviem a o drahocenný kyslík prichádzame každý deň. 

Ako vyzerá klasická cesta kyslíka do buniek?

 

zo vzduchu sa kyslík dostáva do pľúc, konkrétne do pľúcnych alveol

odtiaľ sa difúziou dostáva do krvi, kde sa viaže na hemoglobín v červených krvinkách

množstvo kyslíka, ktorý je hemoglobín schopný naviazať priamo závisí od pO2 (parciálneho tlaku kyslíka v našich tkanivách

menšie množstvo kyslíka sa transportuje tekutinou v medzibunkovom priestore, ktorá tvorí až 70-80% organizmu

difúziou sa kyslík dostáva z krvi do tkanív, odkiaľ už do každej jednej bunky

mitochondrie využívajú kyslík na výrobu životodarnej energie vo forme ATP

Revolučný spôsob dodávania kyslíka do organizmu

KAQUN je systém vysoko efektívneho dodávania kyslíka do ľudského organizmu. Vďaka vysoko stabilnej štruktúre kyslíka môžete dostať do organizmu kyslík, buď pitím, kúpaním alebo nanášaním priamo na pokožku. Tento celosvetovo unikátny systém reorganizuje štruktúru kyslíka vo vode na malé stabilné klastre s viacnásobnými väzbami. Dôkazom je kyslíková voda, ktorá je sama o sebe neperlivá a aj pri otvorenej fľaši sa v nej kyslík udrží aj niekoľko dní. Na druhej strane sa tieto štruktúry ľahko a efektívne dostávajú priamo do ľudských tkanív, bez použitia dýchacej či obehovej sústavy. Kyslík z vody KAQUN sa v organizme šíri vodnou cestou v medzibunkovom priestore.

Nezabúdajme, že voda tvorí až 80 % nášho tela.

* 7-násobne viac voľného kyslíka v porovnaní s vodou z vodovodného kohútiku. Hlavnou prednosťou vody KAQUN oproti iným kyslíkovým vodám je vysoký parciálny tlak kyslíku vo vode až 140 mmHg.

 

Kyslík je pre nás samozrejmosťou.
Myslíte, že sa Nobelová cena udeľuje za samozrejmosť?

Za objasnenie správania buniek dostali Nobelovú cenu traja vedci zaoberajúci sa výskumom rakoviny - William Kaelinov, sir Peter Ratcliff a Gregg Semenza. Táto Nobelova cena je veľkým krokom v chápaní dôležitosti kyslíka v organizme. Karolínsky inštitút v Štokholme (komisia pre udeľovanie Nobelovej ceny) je presvedčený, že ocenením práce vytvorili priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou, rakovinou a inými ochoreniami, najmä chronickými, pri ktorých sú hladiny kyslíka v tkanivách dlhodobo na nízkej úrovni.  Teraz je rad na lekároch, ktorí budú musieť akceptovať kyslík na úrovni liečiva.

 Konečne sa nám tak potvrdili niekoľko ročné početné vedecké a klinické výskumy.

Kyslík je nevyhnutný pre nás ako aj pre každú jednu našu bunku

Na to, aby mohli bunky správne a efektívne vykonávať životne dôležité funkcie (svalové kontrakcie, šírenie nervových impulzov a chemické syntézy) potrebujú dostatok energie. ATP (adenozín-3-fosfát) je forma energie, ktorá sa nachádza vo všetkých formách života a je často označovaná ako "molekulárna menová jednotka" vnútrobunkového prenosu energie. V bunkách fungujú molekuly ATP ako prenášači fosfátu v rámci energetického metabolizmu bunky. Bunky získavajú ATP v procese bunkového dýchania. Najefektívnejším spôsobom výroby ATP je oxidačná fosforylácia, kde dochádza k oxidácií živín (tukov, proteínov, uhľohydrátov) za pomoci enzýmov len za prítomnosti kyslíka.

 

Na druhej strane, ak sa v bunke nenachádza dostatok kyslíku alebo sa tam kyslík nenachádza vôbec, bunka si  vyrába ATP aj bez  kyslíka v procese anaeróbnej glykolýzy, kedy sa vyrobí až o 16x menej ATP, čo nepostačuje na vykonávanie dôležitých funkcii v bunke. To vedie k poškodeniu bunky a následne aj k bunkovej smrti. Okrem toho sa v bunke hromadí kyselina mliečna, ktoré znižuje pH bunky,  likviduje v nej dôležité lipidy, proteíny a enzýmy a oslabuje bunkovú membránu. Odpadové látky z bunky následne "presakujú" do medzibunkového prostredia, tkanív a krvi.

Zistili sme, že kyslíková voda KAQUN dlhodobo zvyšuje hladinu kyslíka v tkanivách o 15 až 25%!

KAQUN je jediná známa kyslíková voda vo forme pitnej vody a aj regeneračného kúpeľa s dlhoročnými vedeckými výsledkami. Priemerný parciálny tlak kyslíka (pO2) u 20 ročného človeka je okolo 93 mmHg a u 50 ročného už len okolo 76 mmHg.  Unikátna štruktúra a pO2 vody KAQUN, až 180 mmHg (24 kPa), zabezpečí rýchlu a efektívnu absorpciu kyslíka do priamo do tkanív. Kyslík v jedinečnej, stabilnej a viazanej forme "putuje"  priamo na miesta, kde je kyslíku najmenej (kde je pO2 najmenší), čím sa obnovuje prirodzenú rovnováhu organizmu. Vysoký obsah funkčného kyslíka vo vode KAQUN je dosiahnutý celosvetovo unikátnym výrobným procesom bez použitia chemikálii a bez pridania kyslíka z externého zdroja. KAQUN teda nie je ako iné kyslíkové vody, ktoré strácajú svoj kyslík do ovzdušia a sú plnené z externého zdroja. 

Ste si istý, že dokážete zabezpečiť svojim bunkám

dostatok kyslíka?

Na obrázku vidíte horizontálnu os, ktorá ukazuje vek od 20 do 90 rokov. Vertikálna os ukazuje parciálny tlak kyslíka v tkanivách (pO2). Priemerný zdravý 20 - ročný človek má pO2 93,7 mmHg a priemerný 50 - ročný človek len 76,9 mmHg. Priemerná koncentrácia kyslíku (pO2) v tele 20 ročného človeka je o 20%  vyššia ako u 40 ročného človeka.

Vekom sa nám kyslík z organizmu vytráca

Vedci Loew a Thows zisitili, že u každého z nás s pribúdajúcim vekom prirodzene klesá parciálny tlak kyslíka (pO2) v tkanivách. Prejavuje sa to v slabých regeneračných schopnostiach organizmu, nedostatkom energie či nízkou obranyschopnosťou u starších ľudí. Väčšina chronických chorôb ako diabetes, psoriáza, rakovina, rôzne zápaly, alergie alebo astma majú jednu spoločnú vlastnosť a to, že v tkanivách sa nenachádza dostatok kyslíka alebo sa tam kyslík nenachádza vôbec, vtedy hovoríme o hypoxickom prostredí. Pri chronických pacientoch je pokles pOv organizme dlhodobý a ešte výraznejší.

Ak na krivke zvýšime pO2 o 1O mmHG, v prípade 70-ročného človeka sa dostaneme na úroveň 40 ročného človeka!

HYPOXIA

„Hypo“ = menej ako je normálne a „oxia“ = okysličovanie.

Hypoxia je medicínsky výraz pre stav, kedy bunka, tkanivo či niektorý časť organizmu nemá dostatok kyslíka. Nedostatok kyslíka v tkanive znamená, že  si bunky nedokážu vyrobiť dostatok energie na svoje bezchybné a efektívne fungovanie. Kyslík je nevyhnutný v proces oxidačnej fosforylácie, cez ktorú si bunka za normálnych okolností vyrába energiu (36 jednotiek ATP). Na druhej strane, ak bunka nemá dostatok kyslíka, musí si vyrobiť energiu ATP cez anaeróbnu glykolýzu. Takto si však vyrobí o 16 x menej ATP a vedľajším produktom je kyselina mliečna.

Nenápadný zabijak

 

Hypoxia je spoločným stavom pre mnohé zdravotné problémy a chorobné stavy, predovšetkým tie chronické. Hypoxia môže postihnúť kohokoľvek z odlišných dôvodov:

znížený obsah kyslíka vo vzduchu

pri vysokej nadmorskej výške či v mestskom prostredí

znížená schopnosť krvi prenášať kyslík do orgánových sústav

v prípade anémie, zablokovaných tepien alebo kapilár

znížená schopnosť tkanív absorbovať kyslík

v prípade pľúcnych ochorení

znížená schopnosť buniek využívať kyslík

napr. otrava oxidom uhoľnatým či abnormálna funkcia mitochondrii

S vekom sa taktiež znižuje kapacita pľúc, dochádza k tvrdnutiu a zablokovaniu tepien a malých ciev, čo môže ešte viac ovplyvniť schopnosť plne zásobovať tkanivá kyslíkom. Znečistené životné prostredie, fajčenie a suboptimálne dýchacie vzorce sú ďalšími faktormi negatívne ovplyvňujúce hladinu kyslíka v tele. Napr. ľudia trpiaci na cukrovku majú o 15 - 20 % nižšie hladiny kyslíka v organizme.

Oxidačný stres

Naše bunky vnímajú stres presne tak ako my

V tele je potrebné udržiavať zdravú rovnováhu medzi tzv. reaktívnymi kyslíkovými formami a antioxidantmi. Strata tohto balansu sa nazýva oxidačný stres, ktorý je spoluzodpovedný za oslabenú imunitu a vitalitu v organizmu a urýchľuje starnutie. Vo všeobecnosti je oxidačný stres nerovnováha medzi antioxidačnou kapacitou bunky a množstvom voľných radikálov. Reaktívne kyslíkové častice sú produktom normálneho bunkového metabolizmu v každom živom organizme, ktorý získava energiu oxidáciou. Z tohto dôvodu sa v bunke produkujú enzýmy, ktoré sú zodpovedné za detoxikáciu bunky a boj s oxidačným stresom. Antioxidačné enzýmy teda plnia obrannú funkciu. Nedostatok kyslíka v bunke spôsobuje nefunkčnosť práve týchto enzýmov.