KAQUN Vám pomáha dosiahnuť aj malé víťazstvá každý deň

 

Viete prečo je akákoľvek liečba v hypoxickom prostredí neefektívna ?

Warburgová hypotéza

Za objavenie bunkovej respirácie dostal Dr. Otto H. Warburg Nobelovu ceny za medicínu, keď zistil že hypoxické podmienky (kyslíkový deficit) vo vnútri solídnych nádorov sú dôsledkom rakoviny. Warburg zistil, že v porovnaní so zdravými bunkami, majú tie nádorové vyšší obsah kyseliny mliečnej, ktorá je produktom anaeróbneho rozkladu glykolýzy. Jedná sa o výrobu energie v bunkách bez použitia kyslíku, ktorá však vyrobí o 16x menej energie ako oxidačná fosforylácia v zdravých bunkách. Z toho vyplýva, že bunka nemá dostatok energie na správne fungovanie. Práve v nádoroch dokážu rakovinové bunky kvôli svojmu rýchlemu rastu a šíreniu úplne vyčerpať zásoby kyslíka z tkanív. 

 

Každý 25 - ty Slovák trpí rakovinou. Po kardiovaskulárnych ochoreniach je to druhé najčastejšie ochorenie na Slovensku. Obe môžeme označiť za chronické ochorenie.

Celistvosť ľudského organizmu

Pri zranení, napr. v dôsledku chirurgického zákroku alebo poranenia, dochádza k narušeniu celistvosti tela. Pri procese hojenia rán sa spúšťa väčšia bakteriálna obrana, bunková proliferácia, syntéza kolagénu či regenerácia krvných ciev a nervov a mnohéiné reparačné činnosti. Všetky tieto činnosti sú vysoko energetické náročné. Práve preto je hlavnou funkciou kyslíka pri hojení rán zabezpečiť v dostatočnom množstve produkciu energie. Aby mohli bunky v postihnutom mieste bojovať proti infekciám, rozmnožovať a „vypĺňať“ ranu, musia mať dostatočné množstvo energie.

 

HYPOXIA

 

 

 

 

Ak určitá oblasť tela nedostane potrebné množstvo kyslíka nastáva hypoxia, ktorá môže spomaliť a dokonca zastaviť procesy hojenia, z čoho následne vznikajú chronické rany. Obmedzenie dodávania kyslíka do rany je často spôsobené mnohými faktormi; výsledok je však vždy rovnaký, nehojace sa chronické rany alebo vredy.  Chronické vredy na členkoch a nohách sa vyskytujú u mnohých dospelých s vaskulárnymi ochoreniami alebo u dospelých trpiacich diabetesom. Zablokované krvné cievy, dlhodobý tlak a abnormálna funkcia nervovej sústavy znemožňujú prísun krvi obohatenej o kyslík z čoho následne vznikajú z týchto rán vredy. Nedostatok kyslíku v rane spôsobuje slabý antibakteriálnu ochranu na zabránenie šíreniu infekcie. V konečnom dôsledku zlé okysličenie kože po dlhšiu dobu vedie k odumieraniu tkaniva v postihnutej oblasti a končí až amputáciou končatiny.

Diabetici, nepodceňujte hypoxiu

 

Hypoxia (nedostatok kyslíka v tkanivách) je úzko spojená s chorobnými procesmi, akými je napr. diabetes. Lekárske štúdie zistili, že hypoxia spôsobuje abnormálny krvný obeh, čo je jeden zo symptómom cukrovky, ale je tiež zodpovedná za riadenie progresie niektorých diabetických komplikácií. 

Hypoxia tukových buniek je jednoznačne faktor, ktorý prispieva k rozvoju inzulínovej rezistencie a následnej cukrovky. Práca vedcov na lekárskej univerzite v San Diegu (Kalifornia) vyjasnila úlohu hypoxie v súvislosti s diabetesom. Zistili, že konzumácia tučných potravín spôsobuje aktiváciu proteínu vo vnútri membrány tukových buniek, nazývanej adenínová nukleotidová translokáza 2 (ANT2). Tento proteín spotrebováva obrovské množstvo kyslíka. Pre zvyšok bunky tak ostáva len malé množstvo kyslíka. 

Ak je bunka bez kyslíku (hypoxická), dostane sa pod "stres" a uvoľní škodlivé látky nazývané "chemokíny", ktoré spôsobujú zápalovú reakciu imunitného systému. Výsledný zápal tkanív aj keď len na nízkom stupni, naruší spôsob interakcie buniek s inzulínom, čo vedie k inzulínovej rezistencii - stavu, kedy sa inzulín pri znižovaní hladiny cukru v krvi stáva menej a menej účinným. Tento proces predchádza vývoju diabetesu druhého typu.

Pacienti s cukrovkou trpia zlým prietokom krvi kvôli zúženým krvným cievam po celom tele - tzv. mikroangiopatiam . To znamená, že kyslík v krvi,  v červených krvinkách, neprejde cez tieto zúžené cievy, a nedostane sa tak ani do cieľa – do tkaniva a následne ani k bunke.

V klinickej štúdii uskutočnenej v Holandsku vedci zistili, že v porovnaní so zdravými jedincami (bez cukrovky) majú ľudia s cukrovkou nižšie hodnoty parciálneho tlaku kyslíka v tkanive až o 10-15 % a to na rôznych miestach po tele

Ako jednu z príčin nižších hodnôt kyslíku uviedli vedci zúžené krvné cievy, ktoré nedodávajú tekutinám dostatok kyslíku, čo spôsobuje hypoxiu v tkanive. „Zvýšenie hladiny kyslíka v tkanivách pomocou hyperbarickej kyslíkovej terapie vedie k lepšej reakcii tela na inzulín čo má za následok účinnejšie znižovanie hladiny krvného cukru."

Rakovina

 

Rakovina je hypoxická = nízky obsah kyslíku vo vnútri rakovinového tkaniva, preto sa aj rakovinové bunky prispôsobili prostrediu s nízkym obsahom kyslíku. Tento vzťah medzi rakovinou a hypoxiou je známy už od 30. rokov 20. storočia, keď Dr. Otto Warburg, nemecký držiteľ Nobelovej ceny za medicínu zistil, že proliferácia (šírenie) rakoviny nastáva bez kyslíku.

Rakovina, ktorá je sprevádzaná nižšou hladinou kyslíka, je v správaní agresívnejšia, s väčšími tendenciami narúšať a ľahšie sa šíriť organizmom, čo má za následok horšie výsledky pre pacientov. V napadnutom tkanive vyčerpajú rakovinové bunky takmer všetok kyslík, načo následne organizmus reaguje zvýšením produkcie červených krviniek. Tie však len napomáhajú k šíreniu metastáz po organizme.

V prostrediach s nízkym obsahom kyslíka sa rakovinové bunky často geneticky deformujú (genetická mutácia); dochádza k nárastu agresie s neovládateľnou schopnosťou šíriť sa. V prostredí s hypoxiou nadobúdajú rakovinové bunky veľmi primitívne tvary s výrastkami, ktoré im umožňujú presúvať sa a zasahovať do okolitého normálneho tkaniva. Súčasne tiež rakovinové bunky "porodia" početné nezrelé rakovinové kmeňové bunky, ktoré sa vyhýbajú detekcii imunitným systémom a skrývajú sa v rôznych častiach tela, aby zasadili nové kolónie nádorov. Zdravé kmeňové bunky sú nezrelé bunky so schopnosťou sa donekonečna rozmnožovať, čo slúži na doplnenie tkaniva v priebehu života človeka. Kmeňové bunky rakoviny sa bohužiaľ správajú rovnako tak, aby zabezpečili prežitie a opakovanie rakoviny v tele pacienta.

Infarkt a mozgová príhoda

 

Bunky srdcového svalu sú veľmi citlivé na nedostatok kyslíka - na hypoxiu, pretože tento sval vyžaduje nepretržité dávky energie na nepretržité pumpovanie krvi 24 hodín denne, každý deň nášho života. Mozog je metabolicky veľmi náročný orgán, napriek tomu neobsahuje prakticky žiadnu kyslíkovú rezervu. Mozog spotrebuje asi 25% všetkého prijatého kyslíku. Mozgové bunky sú kriticky citlivé na hypoxiu, pretože neustále prenášajú elektrické signály, ktoré koordinujú funkciu orgánov, umožňujú pohyb a organizujú ďalšie telesné funkcie v živých organizmoch. Tieto činnosti sú vysoko energeticky náročné. Kyslík je veľmi dôležitý, pretože vďaka nemu môžu bunky generovať až 16-krát viac energie, keď sú dobre okysličené (oxidačná fosforylácia), v porovnaní s tým, keď sa snažia vytvárať energiu v neprítomnosti kyslíku (anaeróbna glykolýza).

Práve hypoxia je to, čo zabíja naše bunky v srdci a v mozgu pri infarkte a srdcovej príhode.

Odstránením hypoxie z tkanív zlepšíte kvalitu

Vášho života a zdravia

Vypracujeme a prispôsobíme systém KAQUN presne podľa Vašich potrieb

Dajte nám Vaše číslo alebo e-mail a my sa Vám osobne ozveme:

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely vyriešenia Vašej žiadosti. Zásady spracovania osobných údajov

Stiahnite si preklad kompletnej príručky Hypoxia, vypracovanú vedeckými pracovníkmi zo Singapuru. Dozviete kompletné súvislosti medzi hypoxiou a cukrovkou, rakovinou, stukovatelou pečeňou (ochorenie pečene) či ako vplýva hypoxia na plodnosť, akné alebo hojenie rán.